Je nesmierne zaujímavé prečítať si niekoľko zdanlivo nesúvisiacich správ s rôznymi témami z rôznych období naraz, dať si ich do jedného súhrnu a pokúsiť sa predpokladať ďalší vývoj. …momentálne to však nie je zaujímavé, momentálne ma to desí…koho ešte?

 Sme, 18.7.2011 Biznis záchranárov platí štát

Súkromní záchranári majú kontrakt od vlády a vybavenie, ktoré tiež zaplatil štát. Záchranke z Gabčíkova platí štát za služby ročný paušál 1,5 milióna eur. Minister životného prostredia József Nagy (Most) pokračuje v praxi bývalej vlády, ktorá nalievala peniaze do súkromnej záchranky, hoci má štát vlastných záchranárov. Ide o občianske združenie Komplexná centrálna záchranná služba z Gabčíkova. Jej šéf Ján Culka bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Miliónový kšeft. Paušálnu zmluvu o spolupráci na 1,5 milióna eur ročne podpísalo ešte bývalé vedenie ministerstva životného prostredia. Súčasný minister Nagy tvrdí, že odstúpenie by znamenalo veľké finančné straty. Aj preto chce službu využívať naďalej. Na rozdiel od štátnych záchranárov, ktorí patria pod rezort vnútra, má Culka podľa ministra špičkovú techniku. Povolávajú ho na zabezpečovacie práce pri povodniach a pri haváriách na vodných tokoch. Technické vybavenie bolo podľa ministerstva v minulosti financované štátom a stálo „mnoho miliónov eur“. Prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý pochybnosti o ich technike odmieta. Dodáva, že štátni záchranári musia mať odborný výcvik a spĺňať ďalšie podmienky. „Nie je mi známe, akú odbornú prípravu absolvujú členovia súkromných záchranárskych subjektov.“ Spoluprácu s občianskym združením mal aj rezort vnútra, vlani ju ukončil. V rokoch 2007 až 2010 poskytol združeniu dotácie okolo 1,6 milióna eur. Minister Daniel Lipšic (KDH) označil financovanie súkromnej záchranky zo štátnych peňazí za „veľký biznis“. Bugár vraj odsúdeného záchranára nepozná, vlani mu otváral sídlo. Predchádzajúca vláda dala v roku 2009 združeniu peniaze na vybudovanie nového strediska v Gabčíkove. Vlani v októbri objekt slávnostne otváral exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) so šéfom Mosta-Hídu Bélom Bugárom. Kaliňák tvrdí, že počas jeho ministrovania bola spolupráca s Culkom dobrá. „Nie je to nič iné ako dobrovoľný hasičský zbor, len sa inak volajú. Nestoja ani desatinu z toho, čo štátni záchranári. Takže z nášho pohľadu boli peniaze vynakladané účelne,“ hovorí exminister. O Culkovej kriminálnej minulosti vraj informácie nemal, pri záchranárskej práci to však nepovažuje za dôležité. Zmluvu ministerstva životného prostredia Kaliňák posúdiť nevie, lebo ju nepozná. Združenie nepovedalo, koľko peňazí doteraz od štátu dostalo. Tvrdí, že vyjadriť sa môže predstavenstvo, ale je práve na dovolenke. Predsedu predstavenstva Culku zastihlo SME telefonicky v jeho kancelárii. O financiách však hovoriť nechcel. Príspevky od ministerstva životného prostredia získal Culka aj v roku 2007. Išlo o dve sumy na materiálno ­technické zabezpečenie v celkovej výške takmer 15 miliónov korún (498–tisíc eur) . Z Environmentálneho fondu združeniu v roku 2009 vyčlenili vyše 983-tisíc eur na prieskum o využívaní záchranárskej techniky. Predseda Mosta­-Hídu BÉLA BUGÁR otváral Culkovi základňu. Tvrdí, že s ním nič nemá. Prečo si ministerstvo životného prostredia, ktoré vedie váš nominant, najíma súkromnú záchrannú službu Jána Culku? „To sa musíte opýtať ministerstva. O pánovi Culkovi viem len toľko, že za predchádzajúceho vedenia ministerstva, a ministerstiev bola jeho služba technicky vybavená. Otázka je, či máme inú. To neviem.“ Máme štátnu záchranku. „Dobre. Tak isto vybavenú? To neviem. Aby ste si nemysleli, že som stroj, kde hodíte mincu a vypadne informácia. Všetko ani ja neovládam.“ V októbri ste slávnostne otvárali ich nové sídlo v Gabčíkove. Z akého dôvodu ste tam boli? Máte nejaký blízky vzťah s pánom Culkom? „Nie. Mňa zavolali. Mať takú službu blízko vodného diela a v okrese, kde žijem, myslím, že je to výhoda.“ Viete o tom, že pán Culka bol v minulosti odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť? To neprekáža?„Neviem to a ešte raz hovorím – to, že som bol niečo také otvárať, vyplýva aj z toho, že za štátne peniaze bolo niečo vybudované. Ja som s ním tú zmluvu neurobil. Ale keď už niečo také existuje, mali by sme to využívať v prospech ľudí. Či sú to záplavy, povodne alebo hocičo.“      

Jána Culku v júni pasovali za člena Suverénneho rádu Cyperských rytierov. Záchranár Ján Culka na daniach obral štát asi o 15 miliónov korún (498–tisíc eur). V roku 2009 ho uznal súd vinným z krátenia dane a nedovolené podnikanie. Ešte predtým ho iný súd potrestal za podvod spolupáchateľstvom. V oboch prípadoch išlo o podmienečné tresty. „Na Okresnom súde v Galante bol menovaný jedným z obžalovaných v trestnej veci. V júni 2009 bolo trestné stíhanie zastavené,“ konštatuje o ďalšej kauze hovorkyňa súdu Jana Kondákorová. „Tieto veci boli pred viac ako dvoma rokmi uzavreté a netýkali sa jeho činnosti ako záchranára. Svoju úlohu zastáva čestne a s úctou tak na Slovensku, ako aj vo svete,“ reagovalo Culkovo občianske združenie v písomnom stanovisku. Minulý mesiac Culku pasovali za rytiera Suverénneho rádu Cyperských rytierov, kde ho označujú ako generála. Má aj rovnošatu. Na internetovej stránke rád vyzdvihuje zásluhy jeho záchrannej služby. „Stredisko bolo založené z finančných zdrojov samotného generála Culku a niektorých jeho presvedčených spolupracovníkov.“

Pravda 3. marca 2009  8:54

Culka uhral na súde ďalšiu podmienku

Riaditeľ Komplexnej centrálnej záchrannej brigády z Gabčíkova Ján Culka sa opäť vyhol väzeniu. Krajský súd v Trnave mu za trestné činy krátenia daní a nedovoleného podnikania vymeral podmienečný trest väzenia na dva roky s podmienečným odkladom na štyri roky. Súdy už v minulosti uznali, že Culka je podvodník, no vždy dostal len podmienečný trest. Culka podľa obžaloby niekoľko rokov podnikal v strážnej službe načierno, v čase keď vlastnil živnostenské oprávnenie zasa nepriznal všetky príjmy. Štát obral na daniach o približne 15 miliónov korún.

Najznámejší slovenský záchranár, ktorý sa netají dobrými kontaktmi na najvyšších predstaviteľov polície a v minulosti pravdepodobne pracoval pre Slovenskú informačnú službu, svoju trestnú činnosť v minulosti vysvetľoval ako pomstu tajných služieb. Na slovenské súdy sa napriek tomu nemôže sťažovať. Na svojom konte má už niekoľko podmienečných trestov, každý ďalší však dostane až po tom, čo sa mu skončí predchádzajúca podmienka.

Nový čas 30. 01. 2008 písal

Exekútor zablokoval účty v poisťovniach s peniazmi MV SR

Exekútor zablokoval účty v poisťovniach, na ktorých sú peniaze Ministerstva vnútra SR. Urobil tak pre vyše pol miliardy korún, ktoré musí rezort vyplatiť za to, že v rokoch 1999 až 2001 nevyplatil peniaze Záchrannému systému Slovakia.Ministerstvo exekúciu považuje za nezákonnú, pretože štátny majetok sa exekvovať nemôže. Podľa firmy Dortex nejde o štátny majetok, pretože peniaze ešte štátu nepatria, na základe výroku súdu majú na peniaze nárok. Uviedla to dnes televízia Markíza.
Exekútor už súdny príkaz doručil poisťovniam. Tie na jeho základe nesmú ministerstvu vyplatiť na účty peniaze z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Pre ministerstvo je dlh likvidačný. „Znamenal by stop obnove hasičskej techniky na celý tento rok,“ povedal hovorca ministerstva Erik Tomáš. Zmluvu o vyplácaní peňazí podpísal ešte minister Mečiarovej vlády Gustáv Krajči s prezidentom Záchranného systému Slovakia Jozefom Studeničom, ktorý mal blízko k HZDS. Krajčiho nástupca Ladislav Pittner však zmluvu odmietol plniť.

Celý spor sa začal dva mesiace pred voľbami, ktoré Mečiarova koalícia prehrala. Minister vnútra G. Krajči z HZDS rozhodol, že Záchranný systém Slovakia volebného kandidáta HZDS J. Studeniča bude dostávať percentá z povinného zmluvného poistenia, najmenej 80 miliónov ročne. Nový minister L. Pittner platiť odmietol pre netransparentné míňanie peňazí záchranným systémom.

Studenič dal prípad na súd. V roku 2003 predal pohľadávku britskej firme Dortex. Tá pred súdmi uspela, ministerstvo vnútra jej musí zaplatiť okolo pol miliardy korún. MV SR podá mimoriadny opravný prostriedok. Suma sa medzitým zvyšuje o úroky, konštatovala Markíza.

Len tak mimochodom: Záchranný systém od roku 1999 nevykonával žiadnu činnosť, mal až do svojho vymazania z obchodného registra v roku 2005 prázdne účty a nepodával ani daňové priznania…